reklama

Potrebujeme Vasu pomoc.

Darujte domov opustenemu zvieratku.Adoptujte si ma... Prispejte nam... Podporte nas... a rozne ine slogany a vyzvy si mozete precitat v mnohych inzertnych novinach, na plagatoch na webe. Kedze som vzdy nejake zvieratko mala, rozhodla som sa ze po doprerabani bytu je najvyssi cas zadovazit si spolubyvajuceho.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)

Vzhladom na casovu zaneprezdnenost som sa rozhodla pre macicku. Najprv som zvazovala nieco typu britska modra, alebo ine slachtene zviera, ale potom som realne zvazila moje moznosti a predpoklad ucasti (ci v mojom pripade neucasti) na vystavach a usudila som, ze je zbytocne investovat do chovneho zvieratka, ked by som sa zveladovaniu chovu aj tak nevenovala. Tak som zacala hladat ine moznosti zadovazenia si domaceho milacika.

Nataska prisla s cislom od kamosky, ze ta ma komosku, ktora ma kamosku... a ta jej znama robi v utulku .o)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Super! Na mobilne cislo, ktore som od nej dostala som volala 4 dni rano - naobed - vecer „stanica bola nedostupna“. Zacala som patrat na webe, nasla som adresu aj cislo na pevnu linku. Uspesnost mojho volania na pevnu linku bola absolutne totozna s mnohymi pokusmi dovolat sa na mobil. Dohodli sme sa teda ze po praci vyrazime do Ruzinova a presvedcime sa o ponuke na vlastne oci. O 17,20 sme dorazili na miesto cinu i ked motkat sa tmavymi ulickami popri rodinnych domcekoch a bez verejneho osvetlenia nebolo najprijemnejsie dobrodruzstvo.

Pri branke, kde boli nakresleni psik s macickou sme niekolkokrat zazvonili. Po dlhom stekani a kratsom nadavani, sa nam prihrnul otvorit „zamestnanec“ utulku.Pri prvom nadychnuti nam bolo jasne ze sa zahrieval vinkom. Bol velmi svojsky s vycibrenym zmyslom pre humor. Po 20 minutom rozhovore to vyzeralo tak, ze ho hadam fakt neukecame aby nas vpustil pozriet si aspon zopar zo 70 tich maciek ktore maju v opatere.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stale dokola opakoval, ze on tu iba brigaduje, pani veduca by ho vyhodila, keby nas tam bez nej pustil, navstevne hodiny su do 17tej (co mi robi dost problem, kedze do 17tej som v praci). Zaroven zrozumitelne vyjadril nevolu nad svojim osudom a duchapritomne vyzvedal, ci by sme mu nevedeli nejaku pracu zohnat, ze on by kludne aj niekde veduceho robil .o) Mily clovek...

Posledny pokus, obe sme na neho spravili smutne oci a on ako spravny muz-hrdina neodolal a vyhovel prianiam pritomnych dam. S popohanani typu: „rychlo lebo ma veducka zabije, ked vas tu najde“ nas teda previedol prvou „budou“. Hned na prvy podhlad som sa zalubila do znacne prerastenej, prekrmenej, rysavo bielej macky, ktorej moje sympatie boli celkom jasne a vytrvalo sa vrhala na sietku ktora nas oddelovala a vyzadovala si „lubenie“. Laska na prvy pohlad .o)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pan nas napomenul, ze to su stare skarede macky (?!), nech sa pozrieme „tunak na macence“ ktore im pred tyzdnom nechal niekto v krabici pred vchodom.

Priznam sa ze som skutocne neratala s alternativou ze si vezmem sotva dvojmesacne maca.

Kedze nas hnal prec, nechala som tam vizitku s dohodou, ze ked sa pani veduca vrati budem rada ked sa mi ozve, pretoze ja sa jej niekolko dni neviem dovolat.

Nakoniec som sa jej dovolala, dva dni po nasej navsteve ked sa nic neudialo, som skusila zavolat a neuverite, podarilo sa! Pani bola dost utocna, velmi nelichotivo sa vyjadrovala na adresu svojeho zamestnanca, ze vizitku sice dostala, ale nevedela co s nou ma robit, lebo on jej presne nepovedal, ze chceme macku... No co by sme tam asi chceli?!? Velmi rychlo a dost nespolocensky ma odbila, ze ona potrebuje umiestit iba macence a ze ine macky nedavaju, lebo oni uz by si inde nezvykli...?!?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemala som dovod ani chut sa s nou hadat a presviedcat ju ze ktoremukolvek zvieratku co som tam videla v klietkach bude urcite lepsie ked si ho niekto adoptuje, ako u nej dozivotne zavretemu v klietke. Mozno by bolo od nej serioznejsie, miesto mnohych inzeratov, na ktore som pocas patrania po jej utulku natrafila miesto znenia textu „daruj domov opustenemu zvieratku“ napisat pravdivo „podpor ma v mojej chovatelskej vasni“.

 Aby som nezovseobecnovala. V sobotu doobeda sme sa vybrali na skusy na Polianky. Napriek tomu, ze neboli navstevne hodiny nas tam ochotne vpustili. Vysvetlili nam ako adopcia prebieha, co by sme mali doma uz mat a co treba zvieratku poskytnut k jeho spokojnosti, ukazali nam zvieratka ktore su nam ihned k dispozicii, pripomenuli zvieratka v karantene ktore po prelieceni budu tiez vhodne k adopcii a s podakovanim za navstevu a prejaveny zaujem nas vyprevadili.

Neviem co by som take duchaplne dodala na zaver, asi iba to ze niekto chova zvieratka pre vlastnu potechu a potrebu a iny sa stara o potreby zvierat viac ako o svoju potechu.

Jarmila Ondrisova

Jarmila Ondrisova

Bloger 
  • Počet článkov:  48
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som taka, akych su vsade na uliciach tucty. Obycajna, niekedy nadsena, niekedy nespokojna, ostavam vsak nenapravitelny optimista :o)) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéHoney

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu