Piatok poobede, na mobile sa zjaví Dankina fotka doplnená veselým zvonením /asi 5 krát tento deň/ no po zdvihnutí počujem len nekontrolovaný smiech ... Vyčkala som chvíľu, nestačilo, tak ešte chvíľu... snažila som sa dostať z nej čo s také strašné smiešne stalo.
Keď to predýchala, začala mi rozprávať: „Vieš čo sa mi stalo?“ zasa výbuch smiechu. „ No nie neviem, inak by som sa aj ja pobavila“ odvetila som pomerne odmerane, ale v očakavaní, že mi to určite „ Ja som taká šibnutá“ / výbuch smiechu/.... Sebakritika sa cení ... „no čo? Už mi povdez !!! „Som si zabuchla dvere do bytu!“ zas výbuch smiechu, mne sa to zatiaľ nezdalo až také vtipné...„A jak sa ti to zas podarilo?“ „ Ja neviem, asi som chcela isť na balkón“ tu už to začínalo byt zaujímavé, balkón je na opačnej strane bytu... „ A čo si robila?“ Danielka medzi smiechom „ neviem som sa zrazu ocitla na chodbe so zožmoleným kapesníkom v ruke, tak asi som ho šla vyhodiť na balkón ...“
Tak si ma predstav v bielom tričku bez podprsenky, v žltých tangacoch a hrubých ponožkách ako stojím na chodbe ... V nádeji že suseda je doma / s chorým synom/ zabúchala som k nim na dvere... no ale piatok poobede, asi sa predsa len niekde vybrali. Zaklopala som na ďalšie dvere... nič. Vybehla som na ďalšie poschodie a načúvala som za dvermi či sa niekde niečo deje, nech tam nebúcham jak šialenec. Ako tam tak postavám takmer nahá s uchom na dverách otvorili sa dvere a stál tam mladý párik ...“Prosím Vás...“ bez slova mi podali mobil a utiekli sa rehotať do kuchyne. Volám sestre s ktorou som bola v meste, nech mi donesie náhradné kľúče... Nedvíhala telefón ... No paráda. Párik bol na odchode, tak som ich nezdržiavala, iba som ich požiadala, že keby im spätné volala sestra, nech jej povedia že sedím s holým zadkom na schodoch a čakám na kľúče. Nič sa nedialo tak som pokračovala v „odpočúvaní susedov“. Na prvom nejaký šramot ... Aby som nevyzerala blbo, dala som si tie hrubé ponožky do ruky / ozaj už takto vyzerala podľa mňa uuuplne normálne .o))/ a zaklopala som. Otvoril chlapík, ktorý si ma dvakrát premeral od hlavy po paty a pochopil situáciu ... Hneď ma ládoval do bytu a do jeho teplákov, ktoré mi boli asi po krk. Zjavne bol vyvedený z miery viac ako ja. „prepáčte že tu mám taký neporiadok, akurát sa rozvádzam“ Ospravedlňoval sa za kufre a krabice .o)) Počkala som u neho na segru a keď som sa dostala do bytu totálne som sa vyrehotala. Keď trapas, tak poriadny!!!
Dadka pýtala si sa ma, že kedy napíšem o tebe, tak tu to más. Po týždni v práci s chorobou si mi nič krajšie nemohla v piatok poobede zavolať. Moc ta ľúbim, ale je fakt že cudzie nešťastie poteší :o))