Aj keby som niekedy svojim priateľom a známym veľmi chcela pomôcť /podľa mňa/ dobrou radou, v poslednej dobe si radšej kusnem do jazyka. Voľakedy, keď som sa rozprávala s priateľkou a vyžalovala sa mi čo ju trápi, mala som tendencie dávať jej „dobré“ rady do života. Ak sa to náhodou vyvŕbilo inak, ako som to ja počula, bohužiaľ iba zreprodukovane, vyšla som z toho ako najväčší blb samozrejme ja. Teraz ak aj poviem, čo si o tom myslím, nezabudnem dodať, že takto to vidím ja a je na človeku ktorý si to prežíva, ako bude situáciu riešiť.
Včera kamarát. Prišiel večer...
Čo mám robiť? Odišla odo mňa žena aj s /ročnou/ dcérou.
Čo si jej urobil, ty hovädo?!
Nič... /jasné, len sa jej prestala páčiť doma malovka/
Pohádali ste sa?
Nie... Teda, ja som bol ticho...
A čo hovorila, keď odchádzala?!
Že už sa nevráti...
Ale prečo???
Neviem...
Obláčik čo mám robiť, ja malú ľúbim, ale so ženou nechcem byť. Ona ma tak vytáča, že jej raz niečo urobím... Keď mám ísť domov, radšej idem do mesta na pivo, alebo za kamošmi, len aby som ju nemusel počúvať... totálne mi ide na nervy...
Ja by som vedela. Hlavne, nemal si sa v dvadsiatke ženiť. Nemali ste mať dieťa, sám si ešte decko. Nemáš chodiť robiť von, iba sa odcudzujete, nemáš sa po nociach rozprávať so mnou, ale s Luckou, ona je tvoja partnerka, s ňou sa snaž dohodnúť. Nenechávaj ju doma samú, potrebujú ťa obe... Vravíš že Lauru ľúbiš. Tak neseď na pive. Zober kočík a padaj s ňou von, keď už nechceš doma kukať na ženu. A hlavne skús mať rád sám seba. Neľutuj sa, nesťažuj sa, neopúšťaj sa.
Všetci robíme chyby. Líši sa to až v tej ďalšej fáze. Niektorí ich všemožne riešia a bojujú za seba, za to aby boli spokojní. No a iní si otvoria plechovku pivka, dve, tri... nečítane a bedákajú nad nespravodlivosťou osudu. Si mladý, zdravý, uživíš sa sám, teraz si zariaď život. Nečakaj na zázrak, sprav si ho sám... Mám ťa veľmi rada, veľa si pre mňa urobil, ale už sme si asi v živote dali všetko, čo sme mali. Nemám silu a ani žiadnu motiváciu riešiť a teba situácie, ktoré sám nezvládaš. Zbytočná moja námaha, keď ty povieš, že nemáš prečo žiť.
V tvojom veku, ozaj čudná veta. Máš Lauru ty blbec, tak sa spamätaj kvôli nej!!!
Viem, že keď si za mnou išiel, nečakal si takúto reakciu, ale ozaj nieje dôvod na ľútosť. Vieš čo ťa trápi, vieš čo chceš, stačí to iba urobiť... Ak to chceš naozaj, dokážeš to. Dokážeš to sám. Verím, že keď prídeš nabudúce, tak preto aby si sa pochválil, nie poľutoval.
Držím ti palce. Cmuk