Po tyzdni sebalutovania mi vola Ivko. Cica, ked nebudes mat zajtra co robit, prid ku mne na net, kuknes si nejaku pracu. Kedze som /prekvapivo/nemala co robit, na druhy den uz som visela na profesii a posielala CVcka. Musim povedat, ze som bola dost prekvapena, koooolko je u nas volnych miest. Poslala som ich presne 30. Povedala som si, ze to musi stacit.
Asi aj stacilo. Este v ten den mi volali z dvoch spolocnosti, dohodla som si pohovory... no a takto to slo tri dni v kuse. Vsade mali neskutocne poziadavky, na pozciu pri ktorej sa nevyzadovali dva svetove jazyky, ukovcena VS a blon vlasy, bol ponukany nastupny plat tak 10 000 brutto. Uznajte ze na BA je to dost nevyhovujuce.
Rozne situacie sa mi prihodili, ved to asi mnohi z vas zazili, ale jednu musim na adresu radsej nemenovanej banky, cela nestastna som tam sla v bielej bluzke a oranzovych nohaviciach, co som samozrejme konzultovala s priatelkou /zamestnonou v inej banke/, ze ci to naaahodou nieje moc „vesele“. Ubezpecila ma, ze je leto a kym tam nepracujem a nemam predpisane oblecenie tak je to schodne.
Pani riaditelka oddelenia u ktorej som robila pohovor, zrejme nezdiela moje predsudky, co sa tyka oblecenia v bankovych instituciach, pretoze mala oblecene trojstvrtove elasticke rifle, nestacilo, ze boli vysuchane, a hojne zdobene flitrami roznych velkosti a farieb, povazovala za nutne doplnit ich namiesto opaska pestrofarebnou satkou, ako vhodny doplnok postuzilo tielko s mnohymi farebnymi napismi, z pod ktoreho velmi nevtieravo, ale zo vsetkych moznych stran vykukala cervena podprsenka. Cele to decentne podciarka vhodnymi doplnkami zo zlata /cca 0,4 kg .o))/, ktorych velkost a roznorodost by urcite zavideli mnohi cigani, ktorí sa mi doteraz v tomto smere zdobenia a nevkusu zdali neprekonateli...
V piatok som si povedala, ze neexistuje, aby v BA nebola praca, co by ma bavila. Cim sa opat dostavame k tomu, ze som sa pomali zacala zmierovat s tym, ze radsej akakolvek, ako ziadna... V pondelok doobeda dva pohovory... Zakazdym rovnaka odpoved... ak prejdete do dalsieho kola, ozveme sa Vam...
Poobede som sla na nakup do Ikea so sesternicou Diou, zhanat nejake drobnosti priatelke na svatbu. Okolo tretej ked dme odchadzali, zvoni m v kabelke telefon. Vzhladom na to, ze sme stali pri ceste, som rozumela tak kazde druhe slovo, co som aj patricne okomentovala, ale na koniec sme sa s volajucim dohodli, ze sa mam dostavit na pohovor.
Po tyzni hladania, ked som denne absolvovala dva ci tri pohovory a po hodinovej ceste busom Mesto – Ikea – mesto na 30tich stupnoch som sa o 18,30 ustanovila na dohodnute miesto.
Zdalo sa mi uplne beznadejne, aby som tu pracu dostala, pretoze narozdiel od predoslych stretnuti, na ktore som sa poctivo pripravovala /a zuslachtovala - malovanie, cesanie, oblecenie, vona .../, som na toto prisla po celodenom terigani sa v MHD a sparne v roznych obchodoch, s vedomim, ze nech sa stane, co sa ma stat. Ked som si po kratkom rozhovore uvedomila, ze toto je praca ktoru chcem, a ktora by ma tesila a uspokojovala, celkom som olutovala, ze som si na pripravu nespravila viac casu.
Ale stalo, co sa malo stat ... dakujem osudu ci nahode, za to ze teraz uz sedim v praci a obedu prestavku si kratim a dufam, ze niekomu aj sprijemnujem blogovanim .o)
Samozrejme, prajem vsetkym hladajucim vela vela uspechou. Pekny den.
Sorry na diakritiku som nemala cas .o)
